Huby v črepníkovej pôde: čo robiť? Sú zdraviu škodlivé?

V pôde črepníkových a nádobových rastlín sa z času na čas objavia plesne, ale aj väčšie huby ako hríby či hríby. Spóry plesní možno nájsť v určitom množstve v každej pôde. Spolu s pôdnymi organizmami napomáhajú rozkladu organických materiálov. Ak sa však rozšíria nadmerne, môže to mať rôzne príčiny, od hrubých chýb v starostlivosti až po veľké rozdiely v kvalite pôdy v kvetináčoch.

Huby v črepníkovej pôde

príčin

V podstate každé pestovateľské médium obsahuje viditeľnú, ale aj neviditeľnú hubovú flóru, pričom tá viditeľná naznačuje, že substrát bol dlhodobo príliš vlhký. Skutočná huba žije na Zemi. To, čo vidíte na zemi, je plodnica. Ktorý druh húb dominuje závisí od zložiek substrátu a príslušnej kultúry resp Dávajte si pozor.

tak to je intenzívne zavlažovanie najčastejšou príčinou napadnutia hnedými, bielymi alebo žltými hubami. Spolu s teplými okolitými teplotami a pôdou obzvlášť bohatou na živiny sa uprednostňuje napadnutie hubami. Okrem toho,

Kvalita črepníkovej pôdy hrá dôležitú úlohu, pretože určité zložky podradných substrátov sú v podstate zodpovedné za vývoj húb. Proti tomu sa dá aj to Materiál kvetináča podporovať rozvoj húb. Týka sa to najmä plastových črepníkov, ktoré nedokážu prepustiť vlhkosť cez steny črepníka, takže sa vlhkosť v črepníku hromadí. Neglazované hlinené hrnce sú menším problémom, pretože vďaka pórovitému povrchu dokážu odparovať vlhkosť.

Spočiatku tieto huby nepoškodzujú samotné rastliny. V extrémnych prípadoch však môžu na črepníkovej zemine vytvoriť vodoodpudivú vrstvu, takže takmer žiadna voda neprenikne alebo prevzdušní substrát resp. korene sa dajú urobiť.

Bojujte s hubami

Repot

Ak sa problém s hubami na pôde v kvetináči vymkne spod kontroly, treba proti nim bojovať. Prvým krokom by malo byť presádzanie do čerstvého substrátu.

• Najlepší čas je v období bez vegetácie na jeseň
• Najlepšie je presadiť rastliny na čerstvom vzduchu
• Voľné korene zo starej zeme
• Použite nový hrniec alebo starý dôkladne vyčistite
• Na čistenie používajte prednostne octovú vodu alebo vysokopercentný etylalkohol
• V prípade potreby korene pred výsadbou trochu skráťte
• Do hrnca dáme drenážnu vrstvu z hrubého štrku
• Prebytočná voda musí mať možnosť ľahko odtiecť
• Na drenážnu vrstvu nasypte čerstvú zeminu
• Vložte rastlinu a naplňte ju substrátom

tip: Po presádzaní by ste sa mali uistiť, že pôda je udržiavaná len mierne vlhká, aby nedošlo k prevlhčeniu substrátu a aby sa podporilo opätovné napadnutie hubami. To samozrejme závisí aj od požiadaviek konkrétnej rastliny.

Podlievanie podľa potreby

Aby bolo možné účinne bojovať proti týmto hubám, malo by sa prehodnotiť správanie pri zavlažovaní. Pri hubách je najväčším problémom vlhkosť, najmä priveľa. Potreba vody sa líši od rastliny k rastline. Niektorým druhom vyhovuje sucho, iným neustále vlhký substrát. Práve tieto vlastnosti treba brať do úvahy.

• Bojujte s plesňami tak, že substrát necháte preschnúť a v budúcnosti ho budete udržiavať suchý
• Zamorenie plesňami sa potom zvyčajne zníži samo
• Nájsť správnu rovnováhu pri nalievaní je pomerne ťažké
• Druhy rastlín a aktuálne podmienky prostredia určujú potrebu vody
• V teplom a suchom prostredí sa vyparí veľa vody
• V chladnom a vlhkom podnebí je odparovanie oveľa nižšie
• Najvyššia spotreba vody počas vegetačného obdobia
• Výrazne nižšie, počas fázy odpočinku rastliny odparujú menej vody
• Potreba vody je ovplyvnená aj materiálom nádoby

Neexistuje jednotný predpis, ako správne a podľa potrieb nalievať. Vlhkosť v pôde je najlepšie kontrolovať každých pár dní. V závislosti od druhu rastliny môže byť pôda iba povrchová alebo do hĺbky dvoch centimetrov alebo dvoch centimetrov. Pred opätovným nalievaním vysušte až dve tretiny. Prebytočná voda v táckach by sa mala odstrániť asi 20 minút po zalievaní.

Použite vysoko kvalitnú pôdu

Väčšina rastlinných substrátov má vysoký podiel organických látok napr. B. Kompost, humus z kôry, rašelina a drevné vlákno, v rôznom zložení. Majú svoje miesto. Podporujú však aj rast plesní, najmä v súvislosti s pretrvávajúcou vlhkosťou.

Náchylná je najmä črepníková zemina s vysokým podielom kompostu. Ich organické látky po hnilobe pri súčasnom silnom zmáčaní tvoria ideálnu živnú pôdu pre plesne. Okrem toho sa predpokladá, že hlavnými príčinami rozvoja húb sú mladá rašelina alebo náhrady rašeliny v črepníkovej pôde. V záujme ochrany životného prostredia by sa vo všeobecnosti malo vyhýbať výrobkom obsahujúcim rašelinu.

Huby najradšej rastú na pôdach s vysokým podielom humusu. Podľa toho je ohrozená najmä menejcenná pôda s vysokým podielom organických látok. Samozrejme, že vlhkosť zohráva dôležitú úlohu aj vo vzduchu a na zemi. Kvalitná črepníková zemina by mala obsahovať minerálne zložky, ako je láva alebo piesok, ktoré zaisťujú dobré vetranie a štrukturálnu stabilitu a zabraňujú tak premokreniu. Mal by sa v ruke rozpadnúť a pri nalievaní sa nezablatiť.

tip: Aj keď sa použije kvalitná zemina na kvetináč, ktorú by ste mali vždy použiť, riziko a Ak je nadmerný rast plesní menší, nesprávna starostlivosť môže stále viesť k zvýšenému výskytu prísť.

Vyrobte si pôdu do kvetináčov sami

• Zmiešajte preosiaty kompost s kokosovým vláknom
• Kompost by mal byť starší ako rok
• Kokosové vlákna vo vode napučiavajú
• Sú štruktúrne stabilné, hnijú len pomaly a majú fungicídny účinok
• Vlákna podporujú prevzdušňovanie a skladovaciu kapacitu pôdy
• Ak potrebujete menej živín, zmiešajte jeden diel kompostu so štyrmi dielmi kokosového vlákna
• Pre vyššie nároky na živiny zmiešajte v pomere 1:1
• Pridajte nejaké hobliny ako zdroj dusíka

Škodlivý najmä pre alergikov

Ľudia so zdravým imunitným systémom si ľahko poradia s plesňami, ktoré zanechávajú svoje spóry na malých substrátoch kvetináčov. Plesne v črepníkovej zemine sú však pre rastliny menší problém ako pre citlivých ľudí, ako sú alergici. Čím väčšie sú kvetináče, tým vyšší je počet spór húb. Dostávajú sa do ovzdušia, sú vdychované a môžu byť spúšťačom alergií a v prípade existujúcich alergií viesť k zdravotným problémom najmä dýchacích ciest. O to dôležitejšie je pravidelne kontrolovať vaše izbové rastliny na napadnutie plesňami a v prípade ich výskytu konať čo najrýchlejšie.

Zabráňte plesniam

V črepníkovej pôde sa plesniam nedá úplne zabrániť. Predísť im však môžete miernym zalievaním, pričom zabezpečíte, aby voda dobre odtekala a aby v podložkách nezostala žiadna voda. Pre každého, kto veľa cestuje, sú špeciálne Zavlažovacie systémy pri. Kompost v zemi by mal byť vždy zrelý, t.j. skladovaný dostatočne dlho, potom je menej náchylný na rast plesní.

Je lepšie vyhnúť sa obzvlášť mastnej a hustej pôde alebo ak je to potrebné, urobiť ju priepustnejšou trochou piesku. Čomu sa tiež treba vyhnúť, sú dlhé doby skladovania. Zvyšujú obsah soli v pôde, čo môže poškodiť rastliny. Okrem toho sa môže zmeniť hodnota pH a štrukturálna stabilita sa môže znížiť. V konečnom dôsledku by miesto, kde sa rastlina nachádza, malo byť vždy dobre vetrané.