Skutočný zeler: Všetko o pestovaní, zbere a skladovaní

Zeler prichádza v rôznych variáciách. Predstavujeme ich a ukazujeme, ako sa dajú prekonať prekážky pri pestovaní aromatickej bylinky.

Skutočný zeler (Apium graveolens) patrí do čeľade dážďovníkovitých (Apiaceae). Rastlinný rod zeler (Apium), v našich záhradách sú však najbežnejšie tri variácie pravého zeleru:

• koreň zeleru (Apiumgraveolensrapaceum)
• Zeler (Apiumgraveolensdulce)
• zeler (Apiumgraveolenssecalinum)

Každá variácia skutočného zeleru od pestovania cez zber až po použitie má svoje vlastné charakteristiky. Celkovo však v kuchyni inšpiruje svojou výraznou chuťou, a preto je ideálny do čerstvých, výdatných dusených jedál alebo polievok. Pôvodná divoká forma pravého zeleru je rozšírená po celom svete a nakoniec bola v určitom období cielene pestovaná. Bylina rastie v našich zemepisných šírkach spravidla iba ako jednoročná rastlina. Ak je však dobre pripravená, dokáže prežiť aj zimu. Botanický názov má pre zeler aj hlbší význam. Takže „graveolens“ znamená „silne zapáchajúci“. A okrem charakteristickej arómy, ktorú zeler vyžaruje, je vraj prospešný aj pre kardiovaskulárny systém - ďalší dôvod, prečo sa viac zapojiť do pestovania rôznych odrôd tohto dážďovníka zaoberať sa s.

Synonymá: Zeller, Zellerich

Skutočný zeler: tri obľúbené variácie v porovnaní

Ten pravý zeler môže byť in rôzne variácie stretnutie v záhrade. Či hľuzový, bylinkový alebo rezaný zeler určuje pikantnosť zeleru. Aké sú však vlastnosti jednotlivých variácií a čím sa odlišujú od ostatných? Tu je stručný prehľad:

• koreň zeleru (Apiumgraveolensrapaceum)
  Zeler je známy aj ako koreň zeleru. Tvorí zásobný orgán, ktorý sedí napoly nad a napoly pod zemou. Skladá sa zo zhrubnutej časti koreňa a zo zhrubnutej osi stonky. Ide teda o hľuzu, ktorá však nie je mrazuvzdorná. Zelená sa dá použiť ako polievková v kuchyni. Hľuzu možno spracovať surovú alebo tepelne upravenú a tak dochucovať pokrmy alebo pražiť.
• Zeler (Apiumgraveolensdulce)
  Zeler je známy aj ako stonkový alebo tyčinkový zeler. Na rozdiel od zeleru tvorí len malú hľuzu. Namiesto toho sú stonky listov pevnejšie a zhrubnuté. Vôňa je trochu jemnejšia a dozdobí zeleninu alebo šaláty. Chuť možno zjemniť stmavnutím stoniek koncom leta. Potom tieto vyblednú – vzniká takzvaný bieliaci zeler. Zeler zeler si s chladom poradí o niečo lepšie, a preto sa dá v miernejších zimách priebežne čerstvo zbierať.
• Zeler (Apiumgraveolenssecalinum)
  Hľuza je v zeleri ešte menej výrazná ako v zeleri. Lístie je podobné petržlenovej vňate a dá sa aj zvinúť. Na rozdiel od petržlenu možno zeler sušiť bez straty arómy.

Pestovanie zeleru: takto pestujú variácie vo vašej vlastnej záhrade

To pravé Miesto pre zeler

Pre zeler je – bez ohľadu na variáciu – ideálne vlhké, na živiny bohaté stanovište na slnečnom mieste. To môže byť o niečo ťažšie, ako napríklad ílovité pôdy. Nemalo by však byť príliš zahustené. Voľná ​​pôda je obzvlášť dôležitá pre tvorbu rozumnej hľuzy. Pre bohatú úrodu je možné pôdu natrieť aj kvalitným substrátom, akým je naša Plantura Organická pôda z paradajok a zeleniny zlepšiť. Zeler sa tiež pestuje skôr na záhonoch ako v kvetináčoch. Zaberá veľa miesta a v hrnci by sa musel veľmi často nalievať.

zeler-Násobenie

Výsev by sa mal vykonať na chránenom domácom mieste najneskôr v marci. Keďže zeler je ľahký klíčiaci prostriedok, semená by sa nemali zasypávať zeminou, aby nedošlo k ich vyschnutiu. Buď semienka pravidelne vlhčia a zabránia tak vysychaniu semien pri klíčení, alebo sa na semienko natiahne fólia. Tým sa zabráni úniku vlhkosti. Alobal odstráňte hneď, ako sa prvé semenáčiky vylomia zo semien.

Ak už od polovice mája po ľadových sväticiach nehrozia mrazy, vypestované mladé rastlinky možno vysadiť. Ideálna je vzdialenosť 40 x 40 cm. Najmä pri zeleri by ste mali dávať pozor, aby ste rastlinu nezasadili príliš hlboko. To by mohlo ovplyvniť vývoj hľuzy.

zeler Polievanie a hnojenie

Zeler je potrebné pravidelne zalievať, najmä ak je pretrvávajúce sucho. Podmáčaniu sa však treba vyhýbať aj v prípade zeleru, najmä preto, aby sa hľuza neohrozila hnilobou.
Odporúča sa aj občasné prihnojenie. Odporúča sa primárne organické hnojivo s pomalým uvoľňovaním, ako je naše Organické hnojivo na paradajky Plantura. To sa tiež zapracuje do pôdy o tri mesiace neskôr pri výsadbe. Prípadne je možné pôdu obohatiť aj kompostom.

starostlivosť zo zeleru

Ak má zelerová hľuza priemer asi tri centimetre, pôdu možno odstrániť aj v hornej časti zelerovej hľuzy. To vlastne podporuje ich rast. Keďže zeler je extrémne neznášanlivý, je dobré ho aj kombinovať kaleráb sadiť na podporu rastu. Po výsadbe vonku treba pravidelne odstraňovať aj burinu, aby zeleru príliš nekonkurovala.

Ešte viac tipov a trikov nájdete u nás Návod na inštaláciu.

Zeler zbierajte a skladujte správne

Zozbierať zo zeleru

Aby bolo možné zozbierať zeler, zahustený zásobný orgán by mal mať priemer aspoň 5 cm. Zeler však treba zbierať najneskôr v októbri, aby sa nestal obeťou mrazu. Stonky zeleru je možné zbierať postupne, len čo jednotlivé stonky dosiahnu vhodnú veľkosť. Najväčšie a najsilnejšie stonky sa zbierajú zvonku dovnútra. Ďalším variantom je rezať stonky zeleru tak blízko pri povrchu zeme, aby stonky zostali pohromade a všetky sa zozbierali v celku. Zeler, podobne ako petržlen, krájame kedykoľvek podľa potreby.

Vo všeobecnosti však platí, že zeler možno nechať aj cez zimu odstáť. V prípade zeleru sa však hľuza musí nahromadiť pieskom, aby ju nenapadol mráz. V druhom roku nastáva silné pučenie a zeler kvitne. Semená sa dajú využiť aj ako exkluzívne korenie v kuchyni. Za týmto účelom sa zrelé súkvetia jednoducho odrežú v septembri druhého roka a potom sa sušia.

Zeler skladujte a konzervujte

Samozrejme, aj zeler by vás mal sprevádzať kuchynským rokom čo najdlhšie. Aby to však bolo možné, musí byť nejakým spôsobom uložený. V závislosti od variácie existujú rôzne možnosti jej zachovania a rozšírenia použiteľnosti.

• koreň zeleru
  V prvom rade by sa vo všeobecnosti po zbere nemal umývať. To samo o sebe má predlžujúci účinok na trvanlivosť hľúz. Môžu sa skladovať v chladničke alebo v pivnici niekoľko týždňov, kým sa konzistencia pomaly, ale isto nezmení z pevnej na mäkkú. Hľuzu zeleru možno aj zmraziť, aby sa dala používať niekoľko mesiacov. Za týmto účelom sa ošúpe a naseká a je pripravený do mrazničky. Nadrobno nakrájanú alebo nastrúhanú cibuľku zeleru môžeme zmiešať aj so soľou a takto konzervovať. V zmiešavacom pomere 1: 1 zeler so soľou získate pikantnú zelerovú soľ.
• Zeler
  Zmrazenie zelerových tyčiniek je v podstate tiež možné, ale je oveľa zložitejšie ako v prípade zeleru. Nakrájame na pár centimetrov, najskôr ho povaríme v osolenej vode asi tri minúty. Po vychladnutí v studenej vode a dostatočnom odkvapkaní možno zeler vložiť aj do mraziaceho priestoru. Vzhľadom na relatívnu mrazuvzdornosť stonkového zeleru je však príjemnejšie nechať ho najskôr v Nechať záhon stáť a prípadne celú zimu využívať čerstvo nazbieraný zeler.
• Zeler
  Rezaný zeler je podobný petržlenu. Najlepšie sa používa aj čerstvo zozbieraná. Na rozdiel od oveľa známejšieho bylinkového kolegu sa však korenistá zelená dá dobre sušiť. Zeler počas procesu sušenia nestráca svoje aromatické arómy, a preto sa môže používať až dva roky po sušení.

Ak sa semená zbierajú v druhom roku zeleru, stačí ich usušiť a ako korenie sa dajú bez problémov používať až dva roky.

Zistite viac o zbere a skladovaní tu.

Použitie skutočného zeleru

Zeler sa vedome používal už v staroveku. Rastlina mala údajne tráviaci účinok. Ďalej sa už vtedy hovorilo o pozitívnom vplyve na kardiovaskulárny systém. V súčasnosti sa však zeler - bez ohľadu na jeho formu - používa najmä ako korenistá hľuzovitá zelenina alebo bylinka do dusených jedál a polievok vo výdatnej kuchyni a domácej kuchyni. Zaujímavá vôňa obohacuje chuťový zážitok. A semienka môžu poslúžiť aj ako korenie v kuchyni.