Druhy zeleniny: takto klasifikujete zeleninu

Ako zeleninu zaraďujeme širokú škálu rastlín. Tu je pohľad na to, aké druhy zeleniny existujú a ako sa delia.

Široká škála zeleniny je na našom jedálnom lístku každý deň – a je to tak správne. Zelenina je spolu s ovocím jedným z našich hlavných zdrojov vitamínov, minerálov a tráviacej vlákniny. Klasifikácia do rôznych skupín poskytuje pohľad na vzťah medzi zeleninou, čo je obzvlášť dôležité pri trvalo udržateľnom striedaní plodín na záhone. Na druhej strane, individuálne potreby a nároky rastlín sú zrejmé už pri klasifikácii. Ako sa dajú odlíšiť naše obľúbené plodiny, sa dozviete tu.

Jednotlivé druhy zeleniny sa dajú odlíšiť viacerými spôsobmi. V ďalšom vysvetlíme, ako jednotlivé druhy zeleniny zmysluplne rozdeliť.

Rozlišujte zeleninu podľa botanickej čeľade

Rozdelenie podľa botanických príbuzných a rodiny je užitočné najmä pri plánovaní zeleninového záhonu. Monokultúram sa treba vyhýbať nielen v poľnohospodárstve, ale aj na domácich záhonoch. V zásade platí, že žiadny člen tej istej rodiny by nemal byť vysadený na rovnakom mieste za sebou. Tým sa zabráni tomu, aby otravní škodcovia a choroby pretrvávali roky. Zároveň sa pôda na jednej strane nevyplavuje, ale profituje z každoročnej alebo sezónnej zmeny v pestovaní zeleniny. V nasledujúcom zozname popíšeme 12 najdôležitejších druhov zeleniny a ich vlastnosti.

• Kompozity (Asteraceae) sú jednou z najväčších rodín rastlín na svete. Všetci členovia majú takzvané košíkové kvety, ktoré pripomínajú malé hviezdičky a zvyčajne majú na okrajoch dlhé žlté lupienky. K Asteraceae patria Šaláty (Lactuca sativa),čakanka (Cichorium intybus) aSalsify (Scorzonera hispanica).

• Umbelliferae(Apiaceae) tvoria jeden alebo viac veľkých bielych až žltých dáždnikových kvetov, ktoré poskytujú množstvo potravy hmyzu. Do tejto čeľade patrí veľa koreňovej zeleniny ako naprMrkva (Daucus carota) a koreňový petržlen (Petroselinum crispum subsp. tuberosum), ale tiež zeler (Apium graveolens) a fenikel (Foenicum vulgare).

• Cibuľovité rastliny(Alliaceae) rastú pomerne pomaly, ale výsledok stojí za to: Na jednej strane kvôli jedlej cibuľke, ktorú rastliny jedia slúži ako sklad na prezimovanie, na druhej strane je vďaka filigránu nadýchaná biela až fialová Kvitne. Cibuľa (Allium cepa),pór (Allium porrum)acesnak (Allium sativum) je len niekoľko zástupcov. Skupina je charakteristická aj svojimi sírnymi zlúčeninami s ostrou chuťou.

• Rastliny špargle(Asparagaceae) môže žiť až 50 rokov. Zberajú sa výhonky, ktoré sú vybielené pod zemou a ešte nie sú úplne vyvinuté. V lete sa zazelená špargľa (Asparagus officinalis) s jemnými perovitými listami a jasne červenými bobuľami.

• Krížovitá zelenina(Brassicaceae) majú, ako už názov napovedá, biely až jasne žltý kvet so štyrmi okvetnými lístkami usporiadanými do kríža. Skupina sa nazýva aj kapustová rodina, pretože savojský (Brassica oleracea convar. capitata),brokolica (Brassica oleracea var. kurzíva),kaleráb (Brassica oleracea var. gongylodes) aružičkový kel (Brassica oleracea var. gemmifera) všetky pochádzali od zástupcu tejto rodiny. Všetky vydávajú pri krájaní alebo varení typický zápach kapusty, ktorý spôsobujú zlúčeniny cukru s obsahom síry a dusíka, glukozinoláty.

• Foxtail rodina(Amaranthaceae) u zeleniny sú zvyčajne jeden až dva roky staré. špenát (Spinacia oleracea), Švajčiarsky mangold a Cvikla (Beta vulgaris) patria napríklad do tejto čeľade, v ktorej sa môžu použiť listy, stonky aj repa. Sú tu rozšírené farbivá, najmä sýtočervené betalíny cvikly.

• Cucurbits(Cucurbitaceae) Majú tendenciu rásť pozdĺž zeme vo veľkom a znova a znova vytvárať nové, plytké korene. Kvety tekvicovitých pripomínajú žlté lieviky a sú buď čisto samčie alebo samičie. Jednoročné rastliny sú tu pri opeľovaní závislé od hmyzu. Znášajú len malé, ale časté množstvá hnojív. Všetky Tekvice (Cucurbita sp.), Melóny (Cucumis melo & Citrullus lanatus) aUhorka (Cucumis sativus) sa ocitnú v tejto rodine.

• Motýle (Fabaceae) majú biely až tmavofialový alebo jasne oranžový kvet so štyrmi okvetnými lístkami, ktorý nejasne pripomína tvar motýľa. Čeľaď je známa aj ako strukoviny. Fazuľa (Phaseolus vulgaris),hrach (Pisum sativum), šošovky (Lens culinaris), cícer (Cicer arietinum) a sója (Glycín max) patria do tejto rodiny. Korene sú tu obzvlášť špeciálne: pomocou špeciálnych baktérií dokážu viazať a absorbovať dusík zo vzduchu. Je ich však veľa Fabaceae extrémne sebenekompatibilné a mali by sa pestovať iba na rovnakom kúsku zeme každé štyri až osem rokov.

• Sladké trávy(Poaceae) tvoria veľkú rodinu, ale zeleninu používame len ako zeleninu Kukurica (Zea mays), bambus (Bambusoideae) a Citrónová tráva (Cymbopogon sp.) Semená alebo klíčky sa môžu konzumovať surové alebo varené. Podlhovasté rastliny s dlhými úzkymi listami potrebujú nielen veľa tepla, ale aj humóznu, mierne hlinitú, nie však premokrenú pôdu.

• Krušpán(Polygonaceae) možno nájsť takmer v každej starej chatovej záhrade. náš rebarbora (Rheum rhabarbarum) patrí do tejto rodiny. Rastliny tvoria veľmi veľké listy na bielych až tmavočervených stonkách a zbierajú sa na spracovanie. Bledožlté biele kvety tvoria polygonálne hnedé semená, ktoré sa radi široko rozširujú.

• Nightshade family(Solanaceae) možno použiť len ako plodovú zeleninu alebo varenú ako hľuzovú zeleninu, všetky ostatné časti obsahujú jed solanín, ktorý sa odbúrava až pri dozretí ovocia alebo pri dostatočnom teple. paradajky (Solanum lycopersicum), Baklažán (Solanum melongena),paprika (Capsicum annuum) azemiaky (Solanumtuberosum) patria medzi najznámejšie a najpoužívanejšie druhy v tejto čeľade. a Solanaceae sú silnými konzumentmi, a preto potrebujú veľké množstvo živín. Keďže sú náchylné na choroby, nemali by sa roky pestovať na rovnakom mieste.

• Valeriánske rastliny (Valerianaceae) majú nielen korienky s upokojujúcim účinkom, ale ponúkajú nám aj tie obzvlášť chutné Jahňací šalát (Valerianella locusta). Miluje humózne, hlinité až piesočnaté pôdy so strednou zásobou živín. Rastliny valeriány sú obzvlášť odolné voči chladu, a preto sa môžu pestovať po celý rok.

Tip: Pestovali ste niekedy sami zeleninu zo semienok? S našim Sada na pestovanie zeleniny Plantura je to detská hra.

Zeleninu rozdeľte podľa použitia

Zeleninu možno nielen rozdeliť do rôznych čeľadí, bežné je aj delenie podľa príslušného použitia. Ukážeme, ako sa dá každá zelenina využiť v kuchyni.

Koreňová a hľuzová zelenina

Veľa z toho, čo sa deje pod zemou a zostáva našim očiam neviditeľné, patrí koreňovej alebo hľuzovej zelenine. Korene alebo podzemky tvoria husté zásobné orgány pre cukor a iné živiny, ako je mrkva, kozia brada alebo paštrnák (Pastinaca sativaHovoríme tu o dvojročnej koreňovej zelenine, pretože rastlina investuje všetku svoju silu do koreňov, aby prečkala zimu a v nasledujúcom roku vytvorila kvety a semená. Hľuzová zelenina zasa zahŕňa tie rastliny, u ktorých je časť medzi koreňmi a listami zväčšená a premenená na zásobný orgán – takzvaný hypokotyl. Tie obsahujú reďkovka (Raphanus sativus), zeler a veľa cvikly (Brassica rapa subsp. rapa), ako je kukurica alebo repa. Všetci zástupcovia tejto skupiny uprednostňujú pestovanie na ľahkých, humóznych a piesočnatých pôdach. Okrem toho potrebujú stredný prísun živín (stredný jedák) a rovnomerný prísun vody, no zamokreniu sa treba za každých okolností vyhýbať. Koreňová a hľuzová zelenina sa väčšinou dá dlhodobo skladovať na chladnom mieste a tak nám aj v zime dodá cenné vitamíny a minerály.

Cibuľová zelenina

Cibuľová zelenina zahŕňa všetkých jedlých zástupcov čeľade pór (Alliaceae), Cibuľa, pór, cesnak, Jarná cibuľka (Allium fistulosum) a pažítka (Allium schoenoprasum). Ide o dvojročné až viacročné rastliny, ktoré zvyčajne začínajú kvitnúť až v druhom roku. Listy sú okrúhle alebo ploché a duté na vnútornej strane, keď vyrastú z cibule. Pre túto čeľaď sú typické ostré zlúčeniny síry, ktoré nás neustále dojímajú k slzám. Všetky cibuľové rastliny milujú jemne drobivé piesočnaté hlinité pôdy na slnečných, teplých miestach. Treba ich len trochu prihnojiť dusíkom.

Naklíčiť zeleninu

Pri tejto skupine zeleniny zbierame čiastočne zhrubnuté a zväčšené stonky. Slávni predstavitelia sú špargľa, rebarbora ako kaleráb, zeler (Apium graveolens var. secalinum) a Švajčiarsky mangold. Po zbere sa môžu uchovávať niekoľko dní na chladnom mieste, ale najlepšie sa pripravujú a vychutnávajú čerstvé. Na rozdiel napríklad od koreňovej zeleniny sa výhonková zelenina môže zbierať niekoľkokrát.

Listová zelenina

Ako je už v názve vidieť, tento druh sa vyznačuje používaním svojich listov ako zeleniny. Klasickými predstaviteľmi sú tiež všetky šaláty špenát, Jahňací šalát a čakanka. Môžete si ich vychutnať surové a ich pestovanie vo vlastnej záhrade je jednoduché a nenáročné. Vo všeobecnosti sa listovej zelenine darí v pôdach bohatých na živiny a vlhkých. Po zbere zostane čerstvý len krátko – neobsahuje však takmer žiadne kalórie a namiesto toho obsahuje veľa minerálov a stopových prvkov.

Kvitnúca zelenina

Pre záhradkárov orientovaných na potešenie sa tu sústredí na kvety. brokolica,karfiol (Brassica oleracea var. botrytídu) aartičoky (Cynara scolymus) tvoria osobitnú skupinu. Vo všetkých uvedených rastlinách sa zbierajú a konzumujú kvety, ktoré ešte nie sú úplne vyvinuté. Väčšinou je po zbere, s výnimkou špeciálnych odrôd brokolice s niekoľkými drobnými hlávkami („Červená šípka“ a „Biele klíčenie“). Kvety však po odrezaní veľmi dlho nevydržia a treba ich rýchlo pripraviť. Kvitnúca zelenina celkovo rada rastie na živinami bohatej, dobre priepustnej pôde s dobrou zásobou vody.

Ovocná zelenina

Skupina plodovej zeleniny má naozaj čo ponúknuť každému vkusu. Patrí sem všetka zelenina, z ktorej môžeme zberať a vychutnávať si zrelé či nezrelé plody. paradajky,Baklažána paprika, ale tiežTekvice, Uhorka,Melónya cuketa pokryť všetky farby a tvary. Plodová zelenina má celkovo vyššie nutričné ​​nároky ako ostatné skupiny, keďže patrí medzi ťažkých jedákov. Rastliny rady rastú na teplých a slnečných miestach na dobre priepustnej pôde a na dobrú úrodu potrebujú veľa vody.

Semenná zelenina

Do tohto oddelenia patrí všetka zelenina, z ktorej jeme najmä sušené alebo nezrelé semienka. Zástupcovia sú strukoviny ako Fazuľa,hracha šošovky, ale ajKukurica ako zelenina alebo pražená a nafúknutá kukurica. Semenná zelenina v podstate potrebuje vysoký obsah živín. Výnimkou sú strukoviny, ktoré získavajú vlastný dusík zo vzduchu. Sušené semená majú vysoký obsah škrobu a v nezrelej forme ešte cukor, vďaka ktorému napríklad hrášok chutí neuveriteľne sladko. Po zbere a sušení zrelých semien majú ako potravinu veľmi dlhú trvanlivosť.

Vieš vlastne kde to je Rozdiel medzi ovocím a zeleninou lži? Tu je návod, ako tieto dve veci rozdeliť.

Tip: Všetka zelenina má jedno spoločné: Vychutnáva si kvalitný substrát, ktorý je presne prispôsobený jej potrebám. Naša Plantura Organická pôda z paradajok a zeleniny je úplne bez rašeliny a schválený pre ekologické poľnohospodárstvo.