Šalotka: Pestovanie, rozmnožovanie a starostlivosť

Šalotka pochádza z Ázie. Ale aj v tejto krajine je blízka príbuzná cibuľky kuchynskej nenáročná na pestovanie v záhrade.

Šalotka (Allium cepa var. agregát) sa vyznačuje mierne jemnejšou chuťou. Ale má tiež veľa spoločného s cibuľou (Allium cepa). Preto je botanicky klasifikovaná ako odroda veľkej sestry a čias, keď šalotka získala svoj vlastný druh (predtým Allium ascalonium) patrí do histórie. Okrem chuti možno šalotku od kuchynskej odlíšiť ružovou šupkou, často pretiahnutým tvarom a dvojdielnosťou cibule. V kuchyni súťažia dva póry (Allioideae) okolo dosky na krájanie. Šalotka môže kuchyni dodať farbu – z niektorých odrôd sa dokonca vyvinie žltá cibuľa – ale pri vyprážaní rýchlo zhorkne. Napriek tomu sa oplatí pestovať rastlinu vo vlastnej záhrade na kulinárske účely.

Pestujte šalotku - krok za krokom

1. miesto:

Šalotka má rada slnko a teplo. Čím viac z týchto dvoch faktorov získa, tým lepšie sa jej bude dariť. Pôda by mala byť piesočnatá a nie náchylná na premokrenie. Príliš utužená pôda preto nie je vhodná na pestovanie šalotky. Pór možno pestovať aj v balkónovom debne, ak sú splnené požiadavky na substrát. Špeciálna pôda na zeleninu, ako je naša Plantura, je veľmi vhodná Organická pôda z paradajok a zeleniny.

Ak je to možné, v bezprostrednej blízkosti šalotky by sa nemala pestovať kapusta ani iné cibuľovité rastliny. Blízkosť mrkvy na druhej strane uprednostňuje pestovanie šalotky. Rovnako ako pri niektorých rastlinách, šalotke sa treba vyhnúť štyri až päť rokov po ich opätovnom vysadení. Opakované státie na tej istej ploche niekoľko rokov po sebe podporuje napadnutie nežiaducou muchou cibuľovou alebo háďatkami. Navyše to spôsobuje jednostranný odber živín z pôdy.

2. Rozmnožovanie a rastliny:

V našich miernych zemepisných šírkach šalotka väčšinou nekvitne. Na rozdiel od kuchynskej cibuľky však šalotka nepotrebuje indukciu cez kvet, aby sa z nej vyvinuli dcérske cibuľky vhodné na množenie. Takto sa dá na jeseň zbierať päť až sedem malých cibúľ aj bez kvitnutia. Tie sa vkladajú do zeme na jar v marci. Malé cibuľky sa vysádzajú do voľnej pôdy asi 5 cm hlboko s rozstupom 15 až 20 cm v rámci radu. Pri pestovaní v balkónovom debne platia samozrejme aj vzdialenosti, aby sa dala dosiahnuť bohatá úroda. Pozor: Treba si uvedomiť, že cibuľa sa vkladá v smere, v ktorom rastie.

Ak ju dáte hore nohami, cibuľa bude mať zbytočne sťažené pučania alebo nebude môcť vytlačiť listy na denné svetlo. Niektoré pomerne mrazuvzdorné odrody znesú teploty až do -10 °C, a preto ich možno vysádzať na jeseň v teplejších oblastiach.

3. Polievanie a hnojenie:

Na záhone sa malé cibuľky musia polievať len v extrémne suchých podmienkach. A to iba vtedy, ak je to pórová rastlina v raste lístia. Je potrebné vyhnúť sa prísunu vody bezprostredne po výsadbe alebo tesne pred zberom, keď cibuľa práve dozrieva. Cibuľu by to hrozilo hnilobou alebo znížená trvanlivosť. V balkónovom boxe môže byť zálievka samozrejme nevyhnutnejšia. To, kedy nastal čas, spoznáte podľa toho, že listy začnú opadávať.

Čo sa týka živín, starostlivosť o šalotku je rovnako nenáročná. Pri pestovaní na záhone stačí zapracovať primárne organické hnojivo s pomalým uvoľňovaním, ako je naše Organické hnojivo na paradajky alebo kompost na jar, keď sa oblasť záhrady pripravuje na výsadbu cibúľ. Na balkónový truhlík postačí kvalitný substrát, ktorý obsahuje všetky dôležité živiny v dostatočnom množstve. Tu je náš Organická pôda z paradajok a zeleniny Plantura veľmi dobrá voľba.

4. Starostlivosť:

Celkovo je starostlivosť o šalotku mimoriadne nenáročná, a to aj pri pestovaní vo vlastnej záhrade. Má len niečo proti burine. Aby sa úroda príliš neznížila kvôli prílišnej konkurencii neželaného divokého porastu, je na dennom poriadku pravidelné odburiňovanie medzi rastlinami šalotky.

5. Úroda:

V závislosti od odrody a počasia sa cibuľa môže zbierať od augusta 90 do 120 dní po výsadbe. Keď nadzemná časť začne vädnúť a vysychať, sú jednoducho vytiahnuté zo zeme. Najlepšie je zberať v suchý deň, ktorý je čo najteplejší. To podporuje skladovateľnosť cibule.

6. Skladovanie:

Po niekoľkých dňoch sušenia sa šalotka môže zviazať s listami do zväzkov alebo vrkočov. Cibuľa je vhodná na neobmedzenú konzumáciu niekoľko mesiacov na relatívne chladnom mieste (10 až 15 °C) a dobrom vetraní.