Poštolka: letový obrázok, obdobie rozmnožovania, samice a spol.

Ako sa líšia sokol sťahovavý a sokola rároha? Ako spoznáte mláďa poštolky? A čím sa živí dravý vták? Na tieto a mnohé ďalšie otázky odpovedáme v našom profile.

poštolka (Falco tinnunculus) je jednoznačne najbežnejším sokolom v strednej Európe a po r káňa tiež druhým najbežnejším pôvodným dravým vtákom. Ako kultúrny pokračovateľ je sokol veľkolepý rozšírený v osadách aj mestách, kde hniezdi v starých vysokých budovách. Poštolku možno najlepšie pozorovať pri love, keď predvádza svoj klasický „trasivý let“ – a Forma letu, pri ktorej vták rýchlo máva krídlami, keď „stojí“ vo vzduchu na poliach a lúkach a hľadá korisť hľadá. Viac vzrušujúcich faktov o „Vtáčikovi roku 2007“ nájdete tu v našom veľkom profile poštolky.

Poštolka: hľadaný plagát

veľkosť	31-37 cm
Hmotnosť	Asi 200 g
obdobie rozmnožovania	apríl máj
dĺžka života	Do 18 rokov
biotop	Otvorené a polootvorené krajiny, sídla a mestá
preferencie krmiva	Hraboše, myši poľné a iné drobné živočíchy
vyhrážky	úbytok potravy a hniezdnych miest

Ako rozpoznať poštolku

Poštolka je veľká asi ako holub, ale je oveľa štíhlejšia a elegantnejšia ako napr. holub hrivnák. Chrbát a základy krídel vtákov sú sýto červenohnedé, ktoré sa smerom ku končekom krídel menia na tmavo čierno-sivé. Hrudník a brucho sú svetlejšie, ale rovnako ako na chrbte a krídlach sú posiate tmavými, tučnými škvrnami. Tvár dravca charakterizuje tmavý pruh brady a žlté krúžky pod očami.

Za letu spoznáte poštolku aj podľa trasľavého vzoru letu a úzkych krídel, ktorými sa odlišuje napríklad od vrabcov. Poštolky majú rozpätie krídel asi 75 cm a môžu dosiahnuť rýchlosť asi 60 km/h.

Ako sa líšia samice a samce poštolky?

Ako to už v triede vtákov býva, samice poštoliek sú o niečo menej farebné ako ich partnerky. Dookola majú pomerne jednotné, hnedé a silne vzorované operenie. Na druhej strane samce sa vyznačujú sivou hlavou a zodpovedajúcim spodným chrbtom - nazývaným aj zadok. Samice poštolky sú navyše v priemere o niečo väčšie a ťažšie ako ich partneri.

Ako sa líši sokola rároha a sokol sťahovavý?

Poštolky si na prvý pohľad často mýlia so vzácnejšími sokolmi sťahovavými. Keď teda nabudúce zbadáte jastraba, dávajte pozor na tieto vlastnosti: Sokol sťahovavý má horný povrch oveľa tmavší ako jastraba. Jej hlava je tiež tmavá a brada je oveľa širšia a intenzívnejšie sfarbená. A u dospelých jedincov nie je brucho bodkované, ale skôr silne priečne pruhované.

Ako znie volanie poštolky?

Volanie poštolky pozostáva zo série rýchlych, ostrých zvukov: „Ke-ke-ke-ke-ke-ke-ke!“ Často to môže byť typické spev vtákov upozorňuje na jedincov lietajúcich nad hlavou, a preto sa vždy oplatí pozrieť sa na oblohu hodiť.

Volanie poštolky znie takto:

Ako vyzerajú vajcia poštolky?

Vajíčka poštolky sú veľké asi 4,5 cm, majú žltkastohnedú základnú farbu a sú posiate jemnými tmavými škvrnkami. Samica poštolky znáša tri až šesť vajec na znášku.

Ako spoznáte mláďa poštolky?

Mladé poštolky vyzerajú dosť podobne ako ich matky. Vtáčie samce ešte nemajú typické sivé farebné prvky ako ich otcovia a – podobne ako ich súrodenci – majú nenápadnú hnedú kresbu. Prúžok brady je už naznačený, ale nie taký výrazný ako u dospelých zvierat. Navyše, prsia a brucho mláďat sú dosť difúzne vzorované a ešte nevykazujú výrazný, zreteľne škvrnitý vzor dospelých poštoliek.

Aké prostredie má poštolka najradšej?

Poštolka sa vyskytuje v rôznych biotopoch. Uprednostňuje otvorené a polootvorené krajiny s lúkami a pasienkami, kde hľadá korisť. Do tejto kategórie patria aj poľnohospodárske krajiny a horské oblasti s otvorenými priestormi. Doma sa dokonca cíti aj v osadách a malých i veľkých mestách, pokiaľ sú v okolí vhodné poľovné revíry.

Kde má poštolka hniezdo?

Poštolky sa množia v rôznych štruktúrach. V prírode využívajú skalné štrbiny a dutiny stromov či opustené hniezda vrán. Vlastné hniezdo si však nestavajú. V mestách a osadách využívajú aj vysoké budovy, napríklad kostolné veže. Samec si vyberá hniezdisko a po nájdení vhodného miesta dvorí samici a snaží sa ju nalákať na hniezdisko čerstvou korisťou.

Kde trávi poštolka zimu?

Poštolky sú čiastočnými migrantmi, a preto svoje hniezdne oblasti opúšťajú v zime len za zvláštnych okolností. Väčšina u nás pôvodných zvierat zostáva v zime na svojich územiach a hľadá potravu aj pod hrubými vrstvami snehu. Ak je však nedostatok potravy, časť populácie sa sťahuje na juh. Poštolky zo severnejších častí Európy migrujú častejšie, keďže zimy sú v ich hniezdnych oblastiach oveľa tuhšie. Tieto zvieratá, ktoré pochádzajú zo severu, nájdete aj u nás ako zimných hostí.

Čo jedia poštolky?

Poštolky sú vyslovenými lovcami, najradšej sa živia hrabošmi a skutočnými myšami všetkého druhu. Ale príležitostne sú obeťami aj iné malé zvieratá, ako sú jašterice, spevavé vtáky, červy alebo hmyz. Zvieratá sú zvyčajne spozorované zo vzduchu - pomocou klasického trasúceho sa letu - alebo z úkrytu alebo vysokej vyhliadky a potom odchytené do nosa.

Podporte poštolky: Tu je návod

Aj keď poštolky nie sú klasickými záhradnými vtákmi, veľa času trávia v osadách a mestách a z času na čas ich možno pozorovať aj v domácich záhradách. Ako môžete podporiť elegantných lovcov, sa dozviete tu.

Ktoré búdky sú vhodné pre poštolky?

V skutočnosti ponúkané hniezdne búdky poštolky ľahko prijímajú. Tie sú však o niečo väčšie a náročnejšie ako klasické sýkorky. Búdka pre poštolky by mala mať podlahovú plochu približne 30 x 50 cm a veľký vstupný otvor v prednej časti približne 25 x 30 cm. Bidlá pred vstupným otvorom tiež uľahčuje rodičovským vtákom pristávanie.

Upozornenie: Búdka by mala byť umiestnená čo najvyššie a najlepšie sa montuje na hladkú zvislú stenu. Vodorovné plochy v blízkosti hniezdnej búdky alebo pod ňou sa nepáčia poštolkám, pretože predstavujú potenciálny bod útoku dravcov.

Ako môžete dodatočne podporiť poštolku?

Poštolku vo svojom dome síce ešte môžete podoprieť vhodnou hniezdnou búdkou, tá však len ťažko uspokojí poľovnícku potrebu zvierat v záhrade. Najvýznamnejšími poľovnými revírmi pre poštolky sú naďalej kultúrna krajina a teda poľnohospodárske oblasti. A ako mnoho iných živočíšnych druhov, aj poštolka tam zápasí s rastúcou intenzifikáciou a stratou štruktúry a diverzity. Každý, kto robí kampaň za prirodzený dizajn našej krajiny, robí kampaň aj za poštolku.

Ďalšími voľne žijúcimi druhmi vtákov, ktoré môžete podporiť hniezdnou búdkou vo vlastnej záhrade, sú napr čierny červeň, brhlíka alebo Kavka. A v našom špeciálnom článku na tému „Postavte si vlastnú hniezdnu búdku” získate aj mnoho užitočných tipov na materiál, dizajn, čistenie a správne umiestnenie.