Svetlé a tmavé baktérie: zoznam a rozdiely

Znovu a znovu počujeme o tmavých a svetlých zárodkoch. Odhaľujeme presne, v čom je rozdiel a ktorá rastlina patrí do ktorej skupiny.

Ak chcete množiť rastliny zo semien, zriedka stačí do semena jednoducho vložiť ruku hádzať rozkopanú posteľ a dúfať, že v lete to bude bujná zeleninová alebo kvetinová záhrada vyrástol. V závislosti od rodu alebo druhu rastliny je potrebné pri výseve venovať pozornosť niekoľkým veciam, ktoré je potrebné pre úspešné rozmnožovanie individuálne prispôsobiť. Pučiace rastliny potrebujú dostatok vody, kyslíka, teplo a už aj dostatok slnečného svetla. V závislosti od rastliny existujú rozdiely v teplote a trvaní klíčenia, ako aj vo svetelných podmienkach potrebných na klíčenie. Podľa požadovanej intenzity svetla a svetelného spektra sa potom rastliny delia do dvoch skupín.

Vysvetlíme, aký je rozdiel medzi tmavými a svetlými klíčkami a na čo treba myslieť pri výseve, aby sa príslušné klíčenie optimálne podporilo. Zostavili sme pre vás aj zoznam najdôležitejších svetlých a tmavých klíčiacich rastlín.

Svetlé a tmavé zárodky: rôzne svetelné podmienky

Pre mnohých by nemalo byť prekvapením, že dospelé rastliny reagujú na rôzne svetelné podmienky. Ale aj ako semená rastliny vnímajú svetlo a jeho rôznu intenzitu. Intenzita alebo energia obsiahnutá vo svetle závisí od vlnovej dĺžky svetla – svetelného spektra. Krátkovlnné svetlo s vysokou energiou je modré, zatiaľ čo svetlo s dlhou vlnovou dĺžkou a nízkou energiou sa javí ako tmavo červené. Svetelné spektrum registrujú v rastline a v semene bielkoviny, takzvané fotoreceptory. Výsledné zmeny, ktoré sa vyskytujú v semene, sa nazývajú fotomorfogenéza. Tento proces je predpokladom klíčenia všetkých semien.

Rastliny a ich semená reagujú na zmeny svetla pomocou takzvaných fytochrómových receptorov. Tieto senzorové pigmenty primárne registrujú výskyt červeného svetla: jasne červené (HR s 660 nm) a tmavo červené (DR so 730 nm). Expozícia HR má za následok konverziu fytochrómu na aktívnu formu DR. Ak teraz exponujete s DR, aktívny DR fytochróm sa premení späť na neaktívnu formu HR. V tme sa DR fytochróm vracia späť na HR fytochróm. Podstatným faktorom je tu pomer fytochrómov. Pri klíčení a mnohých iných procesoch, ako je indukcia kvetu, pomer Rozhodujúcu úlohu zohráva aktívny až neaktívny fytochróm, ktorým sú vonkajšie svetelné podmienky odrážať.
Modré svetlo registrujú kryptochrómy, ktoré môžu tiež prispievať k klíčeniu alebo ho brzdiť. Klíčenie je priamo aktivované transkripčnými faktormi génov prostredníctvom prenosu svetelnej informácie.

Všetky rastliny potrebujú na klíčenie svetlo. Rôzne druhy rastlín však potrebujú rôznu intenzitu svetla alebo spektrá, ktoré slúžia ako štartovací signál pre klíčenie. V závislosti od požadovaného svetelného spektra sa rastliny delia do dvoch skupín typov klíčenia: tmavé klíčky a svetlé klíčky.

Rôzne druhy semien a nároky

Svetlé klíčiace rastliny potrebujú na klíčenie svetlo s vysokou intenzitou v rozsahu modrého svetla alebo jasne červeného svetla. Semená sú väčšinou veľmi malé, a preto obsahujú málo zásobného materiálu, ktorý semiačka využíva ako zdroj energie pri klíčení. Ak teda nedostane dostatok svetla, malá rastlina by nebola dostatočne silná na to, aby si pri klíčení prebojovala cestu cez vrstvu pôdy. Semená preto ani nezačnú klíčiť, ak ležia pod zemou v tme. Z tohto dôvodu sa semená ľahkých klíčkov vysievajú na zem. Svetlé klíčky, podobne ako niektoré odrody šalátu, klíčia pri vysokých pomeroch HR: DR.

S tmavými klíčkami je to celé inak: semená sú zvyčajne veľké a hrubé. V súlade s tým sú vyduté s rezervnými látkami pre silné pučanie. Vrstva zeminy na nich nie je problém. Naopak, vrstva zeme svetlo filtruje alebo tlmí. To je nevyhnutné na spustenie procesu klíčenia v semenách tmavých klíčkov. Semená sa preto pri výseve zatlačia do zeme, ale len tak hlboko, aby sa k semienkam ešte dostalo dostatok krátkovlnného svetla. Tmavé baktérie ako uhorky (Cucumis sativus) klíčiť pri nízkom pomere HR: DR (<0,02).

Výsev a požiadavky ľahkých zárodkov

Základný proces výsevu ľahkých zárodkov je rovnaký pre všetky druhy rastlín a funguje nasledovne:

• Vyčistite črepník kvalitnou zeminou, ako je napr Organické bylinky a semená Plantura vyplniť
• Záplavová pôda
• Vypustite prebytočnú vodu
• Semená zasiate do pôdy asi 2 cm od seba, len jemne pritlačte, aby sa dostali do kontaktu s pôdou
• Naneste tenkú vrstvu piesku, aby ste minimalizovali riziko plesní (maximálne tak hrubé ako samotné semeno)
• Kultivačnú nádobu prikryte fóliovým krytom, aby sa zvýšila vlhkosť
• Substrát udržujte vždy vlhký, ale nie mokrý (použite rozprašovač vody, aby sa semená nezmyli)
• Svetlá lokalita, ale žiadne priame slnko
• Z klíčenia odstráňte fóliový kryt raz denne na vetranie a aklimatizáciu
• Presádzajte do malých kvetináčov hneď, ako sa vytvorí druhý pár listov
• Hrnce prikryte fóliovým digestorom

Rozhodujúce pri výseve ľahkých zárodkov je, aby semená dostali dostatok svetla v oblasti krátkych vĺn. Individuálnu pozornosť potom treba venovať teplote klíčenia a dobe sejby. Doba klíčenia sa môže tiež výrazne líšiť. Sú druhy rastlín, kde prvé semená vyklíčia už po niekoľkých dňoch a iné, kde si na prvé semiačko musíte počkať niekoľko týždňov.

Ako alternatívu k miske na semienka môžete navlhčiť vodou aj vreckovku. Rozloží sa vreckovka a na ňu sa rozložia semienka. Tkanina sa potom zatvorí tak, aby sa pod a na semienkach nachádzala jedna vrstva vlhkej vreckovky. Celé sa to vloží do priehľadnej nádoby alebo vrecka a nechá sa na svetlom mieste pri správnej teplote, kým semienka nevyklíčia.

Výsev a nároky na tmavé zárodky

V závislosti od rastlinného druhu musíte aj pre tmavé klíčky individuálne nastaviť určité parametre, ale v zásade výsev tmavých klíčkov funguje nasledovne:

• Vyčistite misku na osivo zeminou z črepníka - napríklad naša Plantura Organická bylinná a semenná pôda - vyplniť
• Zalievajte pôdu zospodu, kým pôda nie je dobre nasýtená; vypustite prebytočnú vodu
• zasiať semená
• Semená zasejte aspoň dvakrát tak hlboko do pôdy, ako sú semená vysoké; prípadne zakryte zásobník na osivo kartónom
• Zásobník na semená prikryte fóliovým krytom alebo niečím podobným
• Tienisté miesto
• Navlhčite pôdu rozprašovačom vody alebo opatrne vodou
• Z klíčenia odstráňte fóliový kryt raz denne na vetranie a aklimatizáciu
• Presádzajte do malých kvetináčov z druhého páru listov
• Hrniec prikryte fóliovým krytom

Aj tu, ako je popísané pri svetlých choroboplodných zárodkoch, je možné použiť variant s vreckovkou ako alternatívu ku kultivačnej tácke. Vrstva vlhkej vreckovky môže byť aj trochu hrubšia. Potom sa zabalený balík tkanív umiestni na tienisté miesto, kým semená nevyklíčia.

Zoznam tmavých a svetlých zárodkov

Hoci je možné rozlišovať medzi tmavými a svetlými klíčeniami len na základe veľkosti semena, zoznam vám dáva pocit bezpečia. Zostavili sme pre vás preto prehľad tmavých a svetlých klíčiacich druhov rastlín.

Príklady svetelných zárodkov

Medzi ľahké klíčiace látky patria rastliny ako:

• Valeriána lekárska (Valeriana officinalis)
• rastlina ustrice (Mertensia maritima)
• bazalka (Ocimum basilicum)
• Pikantné (Saturejka)
• ostružina (Rubus section Rubus)
• kari bylinka (Helichrysum italicum)
• kôpor (Anethum graveolens)
• Pravý harmanček (Matricaria chamomilla L.)
• Pravý koriander (Coriandrum sativum)
• pravá levanduľa (Lavandula angustifolia)
• Skutočný tymián (Thymus vulgaris)
• slonia noha (Beaucarnea recurvata)
• jahoda (Fragaria)
• estragón (Artemisia dracunculus)
• Náprstník červený (Digitalis purpurea)
• žerucha záhradná (Lepidium sativum)
• pelargónie (pelargonium)
• zvonček (campanula)
• malina (Rubus idaeus)
• Rohatá fialová (Violoa cornuta)
• mrkva (Daucus carota subsp. sativus)
• catnip (Nepeta cataria)
• šalát (Lactuca sativa)
• rasca (Carum carvi)

• snapdragons (antirrhinum)
• Konvalinka (Convallaria majalis)
• majoránka (Origanum majorana)
• pupalka dvojročná (Oenothera)
• karafiát (dianthus)
• oregano (Origanum vulgare)
• pampová tráva (Cortaderia)
• petúnia (petúnie)
• mäta pieporná (Mentha × piperita)
• prvosienky (Primula)
• raž (Secale cereálie)
• rozmarín (Rosmarinus officinalis)
• šalvia (Šalvia)
• zeler (Apium)
• horčica (Sinapis)
• paradajky (Solanum lycopersicum)
• mucholapka venušina (Dionaea muscipula)
• Nezabudni na mňa (myosotis)
• Virginský tabak (Nicotiana tabacum)
• citrónový balzam (Melissa officinalis)
• citrónová verbena (Lippia citriodora)

Príklady tmavých zárodkov

Väčšina druhov zeleniny patrí do skupiny tmavých klíčkov, ale aj iné rastliny ako napr.

• baklažán (Solanum melongena)
• borák lekársky (Borago officinalis)
• Vianočná ruža (Helleborus niger)
• akonit (akonit)
• Jahňací šalát (Valerianella)
• fuchsiová (fuchsiová)
• uhorka (Cucumis sativus)
• tekvica (Cucurbita)

• ľubovník (Levisticum officinale)
• ľalia (Lilium)
• lupina (lupinus)
• kukurica (Zea mays)
• petržlen (Petroselinum crispum)
• Larkspur (delphinium)
• snežienka (Galanthus)
• pažítka (Allium schoenoprasum)
• slnečnica (Helianthus)
• macešky (Viola tricolor)
• topolovka (Alcea)
• citrónová tráva (Cymbopogon citratus)
• cuketa (Cucurbita pepo subsp. pepo convar. giromontiina)

Neviete, kedy presne, ktoré rastliny je najlepšie vysievať? náš výsevný kalendárčlánok vám určite pomôže!