Mestské poľnohospodárstvo: definícia a príklady

mestské poľnohospodárstvo mestské poľnohospodárstvo) je v súčasnosti na perách každého. Ukážeme, čo sa skrýva za pojmom, a predstavíme príklady projektov.

Poľnohospodárstvo si nachádza cestu späť do našich miest – môžete to zažiť pri pohľade na mnohé projekty a iniciatívy v Nemecku a iných krajinách. Mestské poľnohospodárstvo však nie je novým vynálezom: až do 19. storočia V 19. storočí bolo pestovanie plodín v mestách bežné, kým ľudskú prácu nenahradili stroje a poľnohospodárstvo z miest nevymizlo. Prídelové záhrady, ktoré existujú od 19 storočia v Nemecku poukazujú na ľudskú potrebu prírody aj v mestských oblastiach. Čo však pojem „mestské poľnohospodárstvo“ vlastne znamená? A aký je rozdiel od „mestského záhradníctva“?

Mestské poľnohospodárstvo = mestské záhradníctvo? – Niektoré definície pojmov

Z mestského poľnohospodárstva mestské poľnohospodárstvo) sa používa, keď sa voľné plochy v mestách využívajú na pestovanie plodín alebo okrasných rastlín. Patria sem zeleninové, ovocné, kvetinové alebo bylinkové záhrady, ktorých produkcia sa prevažne používa (alebo predáva, v závislosti od ašpirácie) v meste. Pojem „mestské záhradníctvo“ sa na prvý pohľad zdá mätúci, pretože sa často používa ako anglické synonymum pre mestské poľnohospodárstvo. V skutočnosti neexistuje jasná definícia týchto dvoch pojmov, ale „mestské záhradníctvo“ má tendenciu odkazovať sa na pestovanie zeleniny pre osobné použitie.

Prečo mestské poľnohospodárstvo?

Existujú rôzne dôvody a motivácie, ktoré vedú ľudí k „mestskému poľnohospodárstvu“: Patria sem ekologické dôvody ako odmietanie pesticídov na zelenine a ovocí či potreba dopestovať si vlastné potraviny resp. Motívom môže byť aj túžba po skrášlení mestského priestoru či ekonomický zisk predajom potravín. Jedno však možno pozorovať s istotou: mestské poľnohospodárstvo je v súčasnosti obzvlášť populárne vďaka zvyšujúcemu sa povedomiu o zdravej výžive, životnom prostredí a udržateľnosti.

Príklady mestského poľnohospodárstva

Spektrum typov „mestského farmárčenia“ je široké a stále ukazuje nové formy. Pre mnohých je záhradníctvo obmedzené na vlastný balkón, ale celé panoráma mesta sa mení kreativitou iných: na starých Pestujú sa priemyselné plodiny, zo striech sa stávajú záhrady, chov rýb a pestovanie plodín tzv.akvapónia"zviazané dohromady. Nedostatok miesta má často za následok jeden vertikálne poľnohospodárstvo: Pri tomto koncepte sa rastliny vysádzajú vertikálne (napr. na fasády domov) na budovách alebo zariadeniach. Ďalším zaujímavým konceptom je takzvané „guerilla gardening“. Ide o kampane, pri ktorých sa bez povolenia mesta vysádzajú malé záhradky na verejných priestranstvách.

Nasledujúce projekty ukazujú, ako a kde sa už v Nemecku úspešne zaviedlo mestské poľnohospodárstvo:

Mestské poľnohospodárstvo v Berlíne

Princezná záhrada v Berlíne ilustruje silný komunitný charakter „mestského poľnohospodárstva“: na ploche takmer 6000 metrov štvorcových bola v berlínskej štvrti Kreuzberg-Friedrichshain rekultivovaná nevyužívaná plocha ležiaca úhorom a od roku 2009 je využívaná ako verejná. Záhrada. Rastliny sa pestujú v debničkách, pretože sa dajú ľahšie prepravovať. V Prinzessinnengarten sa môže zúčastniť každý. Neexistujú žiadne súkromné ​​postele a každý nadšený záhradkár je vítaný, aby podporil projekt. Pestuje sa široká škála zeleniny, z ktorých mnohé sú staré a vzácne odrody. Stránka má aj vlastný včelín.

„Jedlé mesto“ Andernach

Obec Andernach v Porýní-Falcku podporuje návrat plodín na verejnú pôdu svojím projektom verejnej úrody. Už niekoľko rokov majú občania možnosť sadiť zeleninu, ovocie a bylinky na rôznych miestach v meste. Heslo znie: „Zber povolený“ namiesto „Vstup zakázaný“. Myšlienkou je zatraktívniť verejné priestranstvá a posilniť spojenie s prírodou a sezónnymi produktmi. Osobitná pozornosť sa venuje ochrane regionálnych a vzácnych rastlín.

Aquapónia v hlavnom meste

Akvapónia je koncept, v ktorom sa v mestách rozumne spája chov rýb v rybníkoch a pestovanie plodín v skleníkoch. Zaujímavým príkladom úspešnej implementácie je spoločnosť v Berlíne-Schoenefelde. Ostrieže sa chovajú v rybníkoch. Voda z jazierok bohatá na živiny sa používa aj ako hnojivo pre plodiny, čím sa zabráni použitiu iných surovín na zásobovanie rastlín. Pestujú sa napríklad bylinky, šalát alebo paradajky. Ryby aj zelenina sa predávajú regionálne.

Všetky tieto príklady úspešných projektov mestského poľnohospodárstva ilustrujú potenciál tohto trendu. Ostáva dúfať, že v najbližších rokoch vzniknú ďalšie iniciatívy, ktoré prinesú záhradkárstvo do srdca našich veľkých miest.

Drobné mestské poľnohospodárstvo sa dá praktizovať aj na balkóne. V tomto článku sa dozviete, ktoré rastliny pre vás Balkón s vlastným stravovaním sú vhodné.